Pre nahrávky 1 a 2, 24 kontaktne mikrofóny boli umiestené na streche, na stenách, medzi tehlami, a pod zemou starej veže "ospedale dei battuti" v San Vito al Tagliamento (pn), Taliansko. 24 mikrofóny boli zapojené do pa systému, ktorý spôsobil že veža sa stala veľkým mikrofónom. Veža/mikrofóny sonickej identity a zvuky vzťahov s okolím boli pod vplyvom manipulácie sily zvuku a zopár analogových filtrov zapojených do pa. Toto dielo bolo prijaté na Festival moderného umenia Hic et Nunc v roku 2005.